Diskuze k článku "Makrobiotika" na stránkách serveru: http://www.breatharian.eu/diet/macro/

Zaujímavé, že makrobiotika dáva taký dôraz na obilniny, pričom z rôznych iných smerov prúdia skôr informácie, že obilninám je najlepšie sa vyhnúť alebo ich aspoň minimalizovať. A makrobiotika na nich zakladá jedálniček.

Na nic nejsou jednoznačné názory. Vícekrát jsem se setkal s tím, že něco co jsem považoval za obecně známou pravdu mi někdo vyvracel a ukazoval "odborné studie" které dokazovaly opak.

To je asi tým, že nemožno vyňať jednu vec z celku a pristupovať k nej ako k nezávislej veci.
Makrobiotika zdôrazňuje celok: symbiózu, harmóniu všetkých častí celku. K celkovému zdraviu prispieva strava, pohyb, psychika, vzťahy, duchovno, atď.
Takže ak niekto rešpektuje všetky princípy makrobiotiky, môže byť zdravý aj s obilninami ako základnou zložkou potravy,
a, naopak,
ak niekto ostatné princípy nerešpektuje a ešte k tomu založí svoju stravu na obilninách, tak zdravý nebude.

(Našla som doma knihu o makrobiotike, tak čítam. Na prvý pohľad nie zlá kniha. Autori neprezentujú makrobiotiku ako jedinú správnu cestu za zdravím, ale ako jednu z mnohých. Je to cesta, ktorú oni praktizujú a funguje im, a preto svoje poznatky zdieľajú.)

A toto vyňatie jednej veci z celku sa dnes s obľubou praktizuje aj v "klasickej" medicíne. Určíme diagnózu a nasadíme lieky. Nepozerá sa na človeka ako na celok. A to je chyba.

Tak knihu som dočítala. Alebo lepšie povedané, nejak preskenovala pohľadom do konca. Čím bližšie ku koncu, tým menej to so mnou rezonovalo. Stále len obilie je základ, obilie je základ, a poslednou kvapkou, ktorá so mnou nerezonovala vôbec, boli negatívne hlášky o ovocí. Podľa tej knihy ho vlastne prakticky ani nepotrebujeme. V ideálnom letnom jedálničku ho zaradili do skupiny, ktorá tvorí 10 % jedálničku, ale to ovocie je tam ešte s ďalšími skupinami potravín, a do ideálneho zimného jedálničku ho nezaradili vôbec!

Tak knižka začala dobre, ďakujem za informácie, ale makrobiotiku v praxi skúšať nejdem.

Ale keď im to funguje, tak nech sa im darí s tými ich obilninami.

Je to tak. Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. A na ten istý vrchol, možu viesť rôzne cesty. Otázkou je, či sa vydať neznámou cestou. Keď nie, radšej po overenej značke a držať sa mapy (niekoho overeného, o kom vieš, že to má v merku).

Mňa to strašne zaťažovalo, neustále analyzovať čo jem a čo tam je alebo chýba. Zistil som, že už vlastne nič iné nerobím, len riešim to moje brucho a čo dám do úst. Zjednodušil som to. Jem do polosýta, pijem do polopita (tie babičky to vedeli), na čo mám práve chuť (vedomé jedenie? neviem...). No hej, ale čo je to polosýto a polopito? Jedna spojená hrsť? Dve? Malá miska, hlboký tanier? Dva chody, tri? V tom to je. Musíš poznať sám seba a počúvať spätnú väzbu, ktorú ti telo dáva a pamätať si to. Takže ani tie diety, pôsty a stravovacie smery neboli zbytočné, spoznával som tak sám seba...

v poslednej dobe ulietavam na ovsenej kaši porridge na rôzne spôsoby. Uvarim kašu z ovsených vločiek, na vrch hodim kúsok masla, pridám sušené hrozienka namočené 15 min v horúcej vode, kokosovú múčku, zmes orechov, pokapem medom, posypem kakaom/grankom a bomba. Hlavne v zime, mi to veľmi vyhovuje ako raňajky. Enerie hodne, až do pozdného obeda.

@Detox o akú knižku islo?

Vladimíra Strnadelová a Jan Zerzán:
Radost z jídla
(Nejen makrobiotika očima lékaře a paciena)
Edice Zdraví jako životní filozofie

Dakujem. Pavel makrobiotiku velmi obhajoval a propagoval. Mozno sa tomu niekedy pozriem na kobylku... Zatial volim najjednoduchsiu cestu, neprezierat sa a vnimat co to jedlo so mnou robi.

Já zas ulítávám na pohance. Nevařené (ona se prodává už pražená tak není třeba vařit), jen ji na pár hodin (přes noc) nechám máčet. A do toho nastrouhané jablko a trochu jogurtu. Už pár let to tvoří 50% mé stravy. Výhoda proti jiným, jako např. ovesné vločky, že neobsahuje "lepidla" ani lepek. Nebýt dohadů se ženou, že "musím" jíst i něco jiného, tak bych si úplně vystačil s pohankovou kaší střídanou s jablky.

Bezlepkové obilniny: ryža, kukurica, pšeno (jáhly), pohánka, quinoa.
Lepkové obilniny: pšenica (špalda), raž (žito), ovos, jačmeň.

Ale nie je lepok ako lepok. Každá lepková obilnina má vlastný lepok. Čítala som, že ovos dokonca neprekáža ani väčšine celiatikov.

Občas si to miešam s ražnými a pohánkovými vločkami. V zime ideálne raňajky. Teplé a sladké, mne to vyhovuje...

Pando hold si ohrozený druh, tvoja žienka to s tebou mysli dobře
https://www.instagram.com/reel/DWCUU4RCNH9/

To je jeden z tých mýtov, o ktorých pravdivosti nikto nepochybuje: "Človek potrebuje k zdravému životu pestrú stravu".
Podobne ako "človek potrebuje aspoň jedno teplé jedlo denne"
alebo "človek potrebuje varené jedlo".

Vážení, normálne ste ma nakazili!

Dnes som si kúpila v DM-ku:
jednu zmes na kašu, kde hlavnú časť tvorí pohánka:
https://www.mojadm.sk/dmbio-ranajkova-k ... 62690.html
jednu zmes na kašu, kde hlavnú časť tvoria ovsené vločky:
https://www.mojadm.sk/dmbio-ovocna-rana ... 07529.html



A musím povedať, že tá ovsená mi príde lepšia.
Možno do tej pohánkovej nabudúce pridám sušené hrozienka, možno si to tým vylepším.

Já bych si tam přidal spíš to jemně nastrouhané jablko.

haha no pekne, stránka breatharian sa nám pomaly meni na stránku o papaní a varení

Ovsenú mam tiež radšej, ale ja to mixujem (ražné, pohanka vločky, klíčky vlocky), ale základ sú ovsené vločky.

tie namočené hrozienka (môže byť aj iné sušené i čerstvé), hrsť orieškov (mám takú zmes, vlašské, lieskové, kešu, mandle), nastrúhaná čokoláda/granko a pokapať medom. Na tomto jedle milujem, že nemá pevnú formu. Mimochodom kaša z podrvených obilnín (porridge) je považovaná za najstarší recept (možno keď nepočítame mäso opečené na palici u pravekých lovcov zberačov). Kto vie...

No, ja by som rada napísala svoje skúsenosti s pránou a ako sa na práne skvelo cítim...
Ale na práne nie som, cítim sa na houby, hmotný panák sa kazí a rozpadá...
Tvrdá realita nepránického života.

Tak sa riešia vločky namiesto prány.

Stejně jsme jako lidé běžně trochu na práně, jen se o tom moc nemluví. Mám obavu, že hvězdné cesty budou nemožné kvůli tomu, že životní pránickou energii získáváme ze slunce. Stačí zastínit slunce mraky, a lidem klesá životní energie, klesá nálada, začínají více vítězit nemoci. Možná bude stačit na kosmické lodi termonukleární reaktor a zásoba vodíku, ale nejsem si jistý zda to stačí ke generování prány. Pránu "krademe" jiným organismům ve formě jídla, ale určitou dost velkou část přijímáme také, sami.

Výživa zo slnka, zo vzduchu, zo zeme... To budeme jak rastliny.
Breathariáni o chvíľu začnú fotosyntetizovať a zapustia korene... Na čo sa hýbať, keď je potrava furt na dosah?
To je ďalší možný evolučný krok breathariánov - stanú sa z nich rastliny.