Hej. Ale niekedy, a dobre to vidieť najmä pri stravovacích návykoch presadzovaných mainstreamom, je to tak, že tie "argumenty" jednej strany sú len ničím nepodložené a dookola opakované bláboly. A opakujú sa toľko, až im nakoniec všetci veria.
A v takýchto prípadoch sa DÁ vybrať jedna z tých presne opačných možností.

Fakt. Práve som popozerala na nete, že veru aj režím 12/12 niektorí nazývajú prerušovaným pôstom.
Napr. tu: https://www.myphenomfitness.com/1212-in ... cal-guide/
A pozor, môže sa objaviť hlad!
(Kedy??? )

No, tak to sme všetci skúsení pôstári.

To jako že bych večeřel v 20:00 večer a ráno snídal AŽ v 8:00? No to bych nezvládl, to bych umřel hlady!

Tak veru ale ja sa zatiaľ radím len k začiatočníkom, skúšam pôsty niekedy od mája tohto roku.

Dnes mám deň tretí. Po dvoch dňoch napätia, nervozity, dokonca aj kriku na mojich spolubývajúcich bordelárov už mám pokoj. Zistila som totiž, že už som v plnom PMS a na ženských kruhoch som sa učila, že to je práve upratovanie, čo musí byť dotiahnuté a to sa ťažko s takými bordelármi, čo mám v dome. Plus syndróm snehovej gule a tak som sa upokojila, že som vlastne celkom v poriadku

Nevím jestli víš, že obzvláště v počátku půstu bývá typický pokles nálady a zvýšená podrážděnost.

Myslela som si, že prvý deň. To si aj v práci robievame srandu ,že choď sa najesť, bo si od hladu podráždený

Ja som dnes stále hladná! A sníval sa mi klasický pôstarsky sen - že som si šupla do pusy pár tyčiniek a keď som ich zožula, tak som si s hrôzou spomenula, že držím pôst a celá nešťastná som z toho bola, že som si to pokazila už v tretí deň Som sa normálne na ten sen zobudila!

Mirko, ty si aký zvládol najdlhší pôst? Čítala som, že si bol známy aj vo vitariánskej komunite.
A detox? Obaja už máte aj tie dlhodobé za sebou asi po toľkých rokoch, či?

Sny že se zapomene a nají během půstu a tím se to zkazí, jo to bývá nejobvyklejší sen během půstů.

Já mám maximum 13 dnů (u suchého maximum 6 dnů), nejčastěji jsem dělával 7. Ale už mi to moc nejde, teď jsem rád když někdy zvládnu 3 dny (příliš silné detoxikační projevy). Už ani ta vitariánská strava jaksi nejde. Asi jak je člověk trvale v prostředí jinak smýšlejících lidí, tak se těžko drží ten "svůj" směr, protože to jsou neustálé kolize a dohady a to dost bere energii.

Nie, ja som dlhodobejšie vodové pôsty nerobila.

Takže sa zrejme zameriavate teraz skôr na zdravú stravu.

Do mňa už v práci prestali rýpať, šéf to už nekomentuje, len sa ma spýta, či idem na obed. Akurát dnes sme mali takú jednu situáciu, kde som mu vysvetlila jednu vec, na ktorú hneď zareagoval, že zo mňa nejaké múdrosti padajú, keď nejem
Inak je veľmi zvláštne sledovať reakcie rôznych ľudí, keď im poviem, že pôstujem. Najskôr to boli tie rýpavé útoky, tak som si vyskúšala, že sa o pôste rozprávať nemá. Ale mám aj okruh známych, ktorí už o tom počuli, dokonca majú aj nejakého ďalšieho známeho a tí mi len s obdivom blahoželali k čerstvej trojke (bola som zrovna u nich na návšteve v podvečer tretieho dňa a statočne som zvládla odolať pohosteniu). To je proste celkom iná energia. Aj dievčatá z jogy reagovali dobre. Tie vlastne ani nereagovali, len sa ma spýtali, koľký deň držím a to bolo všetko.

Je to cesta. Sú to skúsenosti. A čo je zdravé (dobré, správne), to sa tak nejak zisťuje na tej ceste.

Včera večer som už zvládla okrem domácich prác aj orechy pozavárať a načistiť, nasušiť jablká. Ten tik, že by som si niečo z toho hodila do pusy, tam ešte stále je
Dnes ráno (5. deň) už urina nabrala na kyslosti. Zadýcham sa už aj do schodov, ale inak sa cítim fajn.

Celkom ma dnes vystrašila moja mama. Robí nejaký mesiac jednodňovky a teraz chcela skúsiť 3 dni. V stredu začala, ale večer to zaklincovala, najedla sa syra a neviemčoho ešte. Tak začala zas včera a dnes už mi píše, že potiahne do nedele. Dosť mám obavy, lebo ešte dlhší pôst nedržala, asi 2x nezvládla ani jednotku, navečer sa najedla a teraz sa chce hneď púšťať do dlhších, naviac bez akýchkoľvek znalostí. Síce som jej niečo porozprávala, ale stále je to málo, nemá nič načítané, žiadne znalosti o tom, čo sa môže diať a ona je URL pacient - poškodenie oboch obličiek. A myslím, že vidí len jeden cieľ - schudnutie. Už som ju upozornila, že pre ňu nie sú teraz dlhodobé pôsty vhodné a že zbabraná návratovka ju môže stáť zdravie alebo aj život, ale je priveľmi tvrdohlavá, mám obavy.

Haaa, som to zakríkla, už prišla aj skúška. Prednáška od kolegu, ako si pôstom ubližujem Nechala som sa do toho tak vtiahnuť, že som aj svoj pôstujúci zámer prezradila. Každopádne sa vždy poďakujem za záujem a obavy o mňa a ukončím to slovami, že nemôže mi dobre poradiť, kto to na vlastnej koži nevyskúšal. Ale ani to ho neodradilo. Duchovnú stránku som radšej nespomenula, už som si dosť od kolegu vypočula na tú tému.

Ano, to jsou důvody, proč to půstaři svému okolí neprozrazují. Říká se, že půst je intimní soukromá záležitost. Naše společnost není na té úrovni, aby se o půstech dalo veřejně mluvit. Vždy se najde spousta lidí co to budou odsuzovat. Argumenty v takových případech nefungují. To stejné platí o vitariánství - nemocní umírající lidé klidně budou přesvědčovat zdravého půstujícího vitariána jak si tím životním stylem ubližuje. Proto - pokud možno před veřejností zamlčovat.

Ja mám takú kolegyňu, čo veľmi nepočúva, len sa potrebuje vyrozprávať. A dnes sa rozhodla hovoriť o jedle. Došlo aj na to, že dnes nejdem na obed. A že tu vlastne ani žiadne jedlo nemám. A že vlastne ani sladké veľmi nejem. A že vlastne ani mliečne veľmi nejem. A aj som jej povedala, ako to nie je zdravé a tak. Ale jej to bolo jedno, ona len prikývla a ďalej si rozprávala svoje, aké všetky dobroty si kedy dáva a tak.
Tak takým ľuďom ešte človek môže niečo povedať. Ale inak súhlasím, radšej nezačínať. Ani rozumné argumenty väčšinou nemajú šancu prejsť. Kým sám človek nedospel k tomu, že chce niečo meniť alebo že sa chce niečo iného dozvedieť, tak to nemá zmysel.

Myslím že nemusíš mít obavy - zjevně patří k lidem, kterým jejich záměry nevycházejí a selže jim to dříve než plánovali. Je velmi nepravděpodobné že by to dotáhla až do neděle. Ale kdyby náhodou opravdu (což asi ne), tak ani tak jí nic nehrozí. Do týdne je to docela ještě bezpečné, při nesprávné návratovce mohou být následky otoky nebo bolesti břicha a nevolnosti, ale přímo nic nebezpečného. Leda že by dělala suchý půst, což zřejmě nebude.

U lidí co často selhávají (jako např. já ) zpravidla nehrozí, že by se dostali do nebezpečných oblastí. Průvodní nepříjemné stavy je ochrání, nemívají takovou disciplinovanost aby překonali brzdy a signály od organismu.

Na takých ľudí asi platí len to, že nedávať žiadne nevyžiadané rady. Myslím, že to aj Mácha ohľadom pôstu vo svojej knihe spomínal, že len najbližším pri nejakých problémoch môžeme poradiť pôst, inak je najlepšie nerozprávať o tom.

No ja som sa do tej nepríjemnej debaty dostala, lebo sa ma každý deň pýta šéf, že či idem obedovať (chodili sme spolu) a to kolega začul, že zas nejem a bolo.
Inak mimo pôstu sa aj ja tlačím kadečím nezdravým. Som zvedavá, či sa dopracujem k zmenám postupným pôstovaním. Jednu som teda už po 7ke ucítila - že moje telo nejak nechcelo stráviť mäso, cítila som to v žalúdku aj pol dňa. No ale nepočúvla som a prekonala som to

Mirko, ďakujem ti Mama sa nakoniec celkom dosť začala zaujímať, že čo má pri návratovke jesť. Knihy podľa mňa čítať nebude, už som jej ich ponúkala, tak len ja jej môžem poradiť.
Inak keď spomínaš suchý pôst, včera som o ňom čítala od Malachova, ako o zázračnom prostriedku. Ako si sa cítil? Uvažovala som, či sa nedá aj s tým mokrým nejak striedať a ak hej, či je to na osoh. Alebo treba len na sebe vyskúšať?

Suchý půst je diskutabilní. Je intenzivnější, protože tělo je nucené získávat vodu bouráním tkání. Ale víc zatěžuje organismus, protože tělo je silně zanesené toxiny, které se málo odplavují, a proto se s ním musí velmi opatrně. Není jisté, zda tělu prospívá nebo ne. Pro zdravého člověka je intenzivnější, ale je nebezpečí např. poškození ledvin. A samozřejmě, nesmí být dlouhý (max. asi tak 6 dnů), protože už může být životu nebezpečí kvůli přílišné intoxikaci organismu. ... říká se tomu "umřít žízní" i když ono to neznamená že by v těle nebyla voda, ale není dostatečný přísun aby se odplavovaly toxiny vzniklé rozpadem tkání a tak může dojít k otravě. Když jsem končil svůj po 6 dnech, tak to už bylo docela na hraně, protože to už se mi dělaly mžitky před očima a mohla by následovat mdloba (a možná už bez probrání se).

Vedomou cestou nejakým smerom sa určite k zmenám dopracuješ. Nemusí to byť cez pôsty, môže to byť niečo, čo si ani pôvodne nemusela zamýšľať. Ale keď sa tak o pár rokov pozrieš dozadu, tak určite posun uvidíš. Aj keď na ceste samotnej je to krôčik po krôčiku a zmeny človek nemusí postrethnúť hneď.
Ale to je skôr len moja skúsenosť, niekto môže urobiť skokovú zmenu zo dňa na deň a je zrazu "tam" a je to.

A k tomu mäsu... aspoň mne na vegánskej ceste pomáha uvedomiť si, prečo to robím. Keď sa do popredia dostane etický dôvod pred ten zdravotný, tak už je ťažšie skĺznuť naspäť. Lebo čo sa týka zdravia, to si človek môže povedať, že jeden jogurt alebo šunka ho nezabije. Ale čo sa týka etiky a morálky, tak veru ten jeden jogurt alebo šunka niekoho iného zabije. A tomu sa nevyhneme a pred tým sa neskryjeme. Keď už raz to podporíme a prispejeme na to (tým, že si to kúpime), tak už v tom máme podiel, je to náš skutok, nesieme zaň zodpovednosť, tvoríme si karmu, a tak ďalej. Nevezmeme to nikdy naspäť.

Mirko, ďakujem za popis. Zatiaľ sa na suchý pôst nechystám, len ma zaujal ten kaskádny, čo spomína Malachov vo svojej knihe.

Ja hlásim víkend v pohode - teda okrem toho, že som sa namakala ako šrób a vôbec som nepočúvala telo, keď chcelo odpočívať A tom som aj MS dostala. Stihla som aj dve pravidelné rehabilitačné 6km túry.
Mám za sebou 7 dní, dnes ôsmy, až na tú únavu sa cítim fajn. Chudnutie sa posledné dni dosť spomalilo, robí mi to 6,6kg za 7 dní. Cítim tlak v oblasti pečene, ale žiadny strašný a bielka mám zas nejaké nažltlé. Aj pokožka sa mi zdá, že chytila jemne žltý nádych, ale som aj od únavy poblednutá. Hladná nie som vôbec, zvýšený smäd pociťujem asi 2 dni. Ale tie chute ma hrozne naháňajú - všetko mi vonia, všetko by som zjedla Prestane niekedy takáto silná túžba po jedle?

Spíš to ještě zesílí. Jsou častější sny o jídle. Chodíval jsem pak do obchodňáku kolem čínské restaurace, kde jsem měl pocit že mě ty vůně jídel zasycují. A sestavoval jsem si jídelníčky a plány, co všechno budu jíst až budu moci zase jíst - obvykle kombinace které jsem předtím nejedl. Půstem se mi vždy restartovaly chutě, že jsem začal jíst úplně jinou stravu než před půstem. Během půstu se každých několik dnů ty chutě úplně převracejí, člověk pak pokračuje ve stravě podle toho ve kterém místě se zastaví.

No to si ma teda nepotešil! Veď všade tvrdia, že zľahka prejdeš na zdravú vegan stravu, ovozel, prípadne čisté vita
Tak ale ja pôjdem s prúdom, ešte ma to možno bude mátať cez Vianoce a zimnú dovolenku a potom to už bude tak, ako treba

Prestane. Ale kedy, to Ti nikto presne nepovie. Záleží to od mnohých faktorov. Fyzických (napr. dĺžka pôstu, predošlé pôsty, skúsenosti v tomto smere...) aj psychických (napr. čo od pôstu očakávaš, ako sa chceš stravovať potom, pracuješ alebo nepracuješ súčasne s pôstom aj na psychických zmenách... ).
Pri istej kombinácii týchto faktorov môže túžba po jedle, naopak, zosilnieť. (Už to tu spomenul aj Panda.)

Tak som zvedavá, čo pôsty urobia so mnou
Dnes som bola ráno dosť malátna a zadýchala som sa aj pri SM cvičení. Srdce búchalo o 106. Manžel hlási tiež celkovú slabosť a on teda maká v práci v autodielni. Akurát spomínal, že si asi na dlhšie pôsty zatiaľ netrúfa, lebo musí podávať v práci výkon (on drží dnes 7my deň a tým aj končí). Ja ešte potiahnem do zajtra, dokončím desinu. Ale cítim, že lakeť ešte nie je celkom v poriadku. Intenzívne sa čistím, v ústach stále povlak, smädí ma celý deň, hlava dnes kúsok pobolieva a to som vyspatá.

Teda dnes som šla okolo indickej reštaurácie, tam to voňalo! Aj okolo druhej, kam som chodievala, toho bola plná chodba. Ja mám taký pocit, že to bude nejaká forma psychickej závislosti alebo čo. Pretože hladná nie som vôbec, telo si nič nepýta, ale tie všetky chute sa mi žiadajú opäť zažiť, užiť...

Na tom si člověk uvědomí, jak moc je vlastně závislý na jídle - že to není jen "jím abych mohl žít", ale "jím pro požitek".

To áno. Ale zrovna včera som si uvedomila, že sa mi žiada cítiť tie chute len na jazyku, v pohode by som to mohla vypľuť
Ja sa cítim teraz tak dobre v pôste posledné dni! Zrovna tak ako v tej prvej 7ke. Až sa mi nechce dnes ukončiť. Okrem toho, že sa zadýcham do schodov, ráno som malátna a tá odporná chuť v ústach, sa cítim výborne

Slabost a zadýchávání je způsobená acetonem v krvi - pomůže hluboké vydýchávání.