Moruše a ich sladké plody si mnohí pamätáme z detstva. Patrili k prázdninám rovnako ako rozbité kolená, kúpanie či zmrzlina. Ďalšími zabudnutými stromami a ovocím z čias našich babičiek sú oskoruše. Dožívajú sa niekoľko sto rokov, takže sú vhodným dedičstvom, z ktorého má úžitok niekoľko generácií.
Existuje viac druhov morušovníkov, dnes sa pestujú najmä tmavé a biele. Predpokladá sa, že tieto dreviny, ktoré pochádzajú z Ázie, dostali sa k nám v 16. storočí spolu so záujmom o hodváb a pokusy o jeho pestovanie. Ako je známe, prírodný výrobca elegantnej tkaniny – priadka morušová – potrebuje pre svoju existenciu práve tieto listnáče, konkrétne listy bielych odrôd.
Moruše sprevádzali ľudstvo od nepamäti. Spestrovali jedálny lístok Egypťanom, ale aj neskôr Rimanom a Grékom. Plody a listy sa stali súčasťou ľudového liečiteľstva. V staroveku sa liečili morušami tráviace ťažkosti a bolesti hrdla. Predpokladalo sa, že obsahujú narkotizačné látky, takže sa podávali aj pri problémoch so zaspávaním či spánkom. Okrem toho sa im prisudzovali aj antitoxické vlastnosti. Tmavými odrodami sa farbilo víno a ovocné mušty. V predpokladanej domovine moruší, v Ázii, sa plody sušili a mleli na prášok, ktorý slúžil ako náhrada cukru a pekári i gazdiné ho pridávali do cesta na koláče, zákusky či lievance.
Dnes na tieto v minulosti hojné stromy natrafíme skôr zriedkavo. Moruše totiž systematicky likviduje znečistené prostredie. V záhradníctvach však ponúkajú nové, odolnejšie odrody, takže pokiaľ máte záhradu, nemal by v nej chýbať morušovník.


Zdroj: http://www.kohaplant.sk/2007030042-morusa-biela

OSVIEŽUJÚCE PLODY
Hoci chuť plodov moruší nie je výrazná, zato je špecifická. Biele odrody sú jemnejšie a sladšie, chutia po mede a vyrába sa z nich chutná šťava. Tmavé plody sú zase kyselkavejšie a sú lepšie na džem. Okrem toho sa dajú aj sušiť, mraziť, zavárať. Najlepšie a najzdravšie sú však v čerstvom stave. Plody moruší obsahujú vitamín C a E, B1, B5, B6, betakarotén, kyselinu listovú, ovocné kyseliny (napr. citrónovú, jablčnú), pektíny a minerálne látky. V ľudovom liečiteľstve i homeopatii sa využívajú ich laxatívne účinky. Plody okrem toho podporujú vykašliavanie hlienov, čo je prospešné pri liečbe ochorení dýchacích ciest. Navyše pomáhajú naštartovať a zlepšiť látkovú premenu. Šťava sa používa ako účinný ochladzujúci prostriedok v letných horúčavách a zároveň na dezinfekciu ústnej dutiny.
Užitočné sú i listy, uplatnenie našli pri liečbe pankreasu a nálev z nich sa používa na omývanie ťažko sa hojacich rán a vredu predkolenia. Okrem toho sa využíva ich schopnosť regulovať hladinu cukru v krvi, čo prospieva cukrovkárom, takže sušené listy sú súčasťou čajových zmesí. Túto rastlinnú drogu možno podávať aj počas tehotenstva a dojčenia.
Rimania nazývali morušu najmúdrejším zo stromov, keďže kvitne až po odznení posledných jarných mrazov, takže chráni svoju úrodu. Pokiaľ si tento strom chcete zasadiť, v záhrade jej vyhraďte suché a slnečné miesto. Aby sa padajúce plody nepoškodili, pod morušu vysaďte trávu.

DEDIČNÉ OSKORUŠE
Ďalšími zabudnutými stromami, ktoré v minulosti rástli najmä vo veľkých sadoch a viniciach, sú oskoruše, čiže jarabiny oskorušové (jeřáb oskeruše). Tieto dlhoveké, mohutné a krásne stromy sa dožívajú niekoľko sto rokov, čoho dôkaz môžete nájsť aj na náučnom chodníku v Bielych Karpatoch. Okrem 500-ročného oskorušieho exempláru si tam môžete pozrieť aj výstavu a múzeum venované tomuto stromu, jeho kvalitnému tvrdému drevu a svojským plodom. Chránené a obdivované sú aj v ďalších krajinách Európy. V Luxembursku majú dokonca svoju podobizeň na poštových známkach.
Oskoruše sú doslova generačnými drevinami. Aj preto, že rastú pomaly, a kým prvýkrát zarodia, prejde minimálne tridsať rokov. Dokonca sa tvrdí, že v prírode sa dokážu rozmnožovať len tak, keď najskôr ich semienka vyzobe vták. Po tom, čo prejdú jeho tráviacim traktom a vypustí ich o niekoľko kilometrov ďalej, sa semienka uchytia, ale vyklíčia až o tri roky neskôr.
Listy oskoruší sa na jeseň, koncom septembra, pestro sfarbujú a zároveň na konároch dozrievajú plody – drobné červenožlté malvičky hruškovitého tvaru. Nemali by sa však jesť hneď, pretože majú trpkú chuť. Podľa znalcov ich treba nechať zmäknúť a ošľahnúť prvými jesennými mrazmi, až vtedy zosladnú. Jedia sa tak, že sa šupka natrhne a vysaje sa jej obsah aj so semienkami. Toto obľúbené ovocie starovekých Rimanov má svoje liečivé vlastnosti, ktoré sa využívajú pri liečbe nechutenstva, žalúdočných a črevných problémoch. Vhodné sú pre diabetikov. Z plodov sa varí lekvár, pridávajú sa do rôznych ovocných zmesí, no najmä do jablkového muštu, a pripravuje sa z nich vzácna a chýrna pálenka oskorušovica. Plody sa môžu i sušiť a zomlieť. Posýpajú sa nimi koláče, cestoviny, šúľance.
V záhradníctvach si môžete zaobstarať sadenice stromčekov, vysádzať by sa však mali iba do väčších, priestranných záhrad a sadov.