Soľ v organizme viaže vodu, takže máš v sebe asi momentálne viac vody než je nutné. To sa odrazí aj na menšom úbytku hmotnosti. Ale predpokladám, že ten efekt nebude veľký, keďže si asi neprehltla tej soli veľa. Pokračovaním v pôste sa tá soľ aj s nadbytočnou vodou postupne odstráni. Nevidím dôvod nepokračovať v pôste. Ale bez soľných prídavkov...

Ahojte,
tak ja som nakoniec ten pôst prerušila 4tý deň, bola som pozvaná na dôležitú oslavu. Takže v podstate efekt zrejme žiadny.
Na nový pôst som nabehla zas v pondelok a teda je to teraz pre mňa hrozné týranie. Ešte som nezažila, aby som na štvrtý deň mala stále bolesti hlavy, nevoľnosti, pocity hladu... Neviem, či je to tým, že som začala tak rýchlo po tej trojke z minulého týždňa, alebo prečo. Akurát som si pred týždňom hovorila, že celkom už pohoda, tie tri dni zbehli, ani som nevedela ako...

S tím počítej, že každý půst je naprosto jiný a souvislosti jsou nepředvídatelné. Ani nevíme co všechno na to má vliv - včetně fází Měsíce.

Naprosto můžu potvrdit...

Nejvíc, co mi k tomuto pasuje... Jedna věta z knihy od Edwarda Purintona (nevím teď název, ale je skvělá, není tam sice zas tak moc technicky přesných návodů, jak správně fyzicky absolvovat půst, ale jsou tam skvělé intuitivní obraty)

Ta věta zní - V každém člověku probudí nakonec půst podle jeho předpokladů něco jiného....(podle tužeb, odporů, nevyřešených věcí, potenciálů atd.)

Což asi podle mě v překladu znamená - půst Vás může i zničit, ale také Vám i nekonečně pomoci....(omlouvám se, že si to dovolím napsat tak natvrdo, klidně mě za to smažte )

Ale ono je to takto asi v různých případech v hodně věcech... Někdo přijde rychle k penězům nebo naopak dlouhodobou systematickou prací - záleží, jak je schopen jich nakonec použít... Někdo se vytrénuje v posilovně, v bojovém umění, leckde - záleží, jak je schopen těla užívat... Někdo někoho přizabije, někdo dokáže svou silou osobnosti předejít zbytečným konfliktům, někdo ubrání v nejvyšší nouzi potřebné oběti... Šamani prý, a já tomu věřím, se mohou naučit silou koncentrace zabít člověka na dálku.. Ale jakmile toho začnou zneužívat... Tak si x-násobně prý zpečetí karmu.... atd... atd....

Tak asi takhle nějak Čím víc kapacit k dispozici, tím intenzivnější kontrast, což může nakonec v celkových poměrech znamenat jak celkový úpadek, tak celkový vzestup....

Tak ta kniha se jmenuje - filozofie půstu

Jak už bolo napísané, každý pôst je iný a jeho priebeh často nevieme predvídať. Ale isté súvislosti existujú (viac-menej).

Ja som si tiež všimla, že niekedy mi ide akoby "samo" zdravo sa stravovať a striedmo jesť a niekedy mám neovládateľné chute a "musím" sa prejedať nezdravosťami. Po čase som zistila, že je tam istá periodicita, s ktorou sa to všetko opakuje. Vedci by povedali, že sú za tým hormóny. Ja tieto tvrdenia síce beriem s rezervou, veď nech je za tým, čo chce (napríklad tá spomínaná fáza Mesiaca alebo hocičo iné), pravda je taká, že tieto výkyvy opakujúce sa s istou periodicitou som sama odpozorovala. A ako sa k tomu postavím, je na mne. Môžem proti tomu bojovať a skúšať očisty (pôsty, raw, ... ) silou-mocou vo fáze, keď je "všetko proti mne", alebo sa môžem prispôsobiť a nechať to na fázu, keď to ide ľahšie. Môžeme sa s tými zmenami zosúladiť tak, aby fungovali v súlade s našimi zámermi, a nie proti nim.

Keď som vo fáze zníženej seba-disciplíny a väčšej náchylnosti na uspokojenie chutí na nezdravé veci, tak načo proti tomu bojovať, keď stačí počkať pár dní a potom sa to samo zrovná. Potom sa zo dňa na deň tá nálada zmení a zrazu mi už nezdravé a superchutné jedlá nič nehovoria a nemám problém si dať nejakú očistu.

Takže chce to odpozorovať jednotlivé fázy a potom sa trafiť tam, kedy to ide najľahšie.

Ešte mám odpozorované, že čím lepšie sa za posledné týždne stravujem, tým sú výkyvy menej nápadné, a pri očistách, pôstoch a raw sú prakticky nepostrehnuteľné. Úplne vymiznú. A naopak, čím je strava horšia, tým sú výkyvy väčšie a celý priebeh jednej fázy je horší a nepríjemnejší.

Je to taký prirodzený ukazovateľ, aby človek vedel, ako si v poslednom čase viedol. Také vysvedčenie za posledných pár týždňov.

A má to celé aj taký menej potešujúci dôsledok. Keď si človek myslí, že niečo sa mu podarilo, že mu všetko ide ľahko a že už "je tam", tak s najväčšou pravdepodobnosťou ho to (čoskoro) prejde. Len sa proste trafil do fázy, keď to išlo samo. Ale tá fáza skončí a potom to zas nepôjde ani samo, ani ľahko.

Jedním z vlivů je počasí. Nějak se to běžně neví, ale naše životní energie (prána, čchi) pramení ze Slunce. Nejde přitom o světlo a teplo, nebo jiné známé formy energie. Tato energie zatím není vědě známá. Mezi její zajímavé vlastnosti patří např. to, že proniká snadno kanemem a těžkými prvky (planeta Země a kamenné pyramidy jsou dobrými vodiči, v nich prána osciluje a vytváří vlny - geopatogenní zóny). Ale špatně proniká lehkými prvky, jako např. vodíkem (zřejmě protože vzniká termonukleární reakcí ve Slunci, přeměnou vodíku). Voda proto pránickou energii odfiltrovává a uchovává v sobě (na virguli je poznat podzemní voda). Pránická energie je "líná", šíří se pomalu a umí se v prostoru akumulovat. V praxi se to projevuje tak, že pokud svítí slunce, lidé dostávají dostatek pránické energie, jsou optimističtí a plní energie. Je přitom jedno, zda jsou na slunci venku nebo doma v paneláku - protože zdi pránu téměř nepotlačují. Zatímco když je zataženo nebo dokonce deštivo, voda v oblacích nepropouští pránu, životní energie ubývá, lidé se stávají mrzutí a bez energie. Změny se nemusí projevit hned, protože pránická energie je líná, změny se projevují spíše v rámci dnů. Když je několik dnů zataženo a pochmourno, mohou se tudíž půsty držet hůř, je k nim málo životní energie. Měsíc se projevuje tak, že od něj se odráží sluneční světlo, včetně pránické energie - když je měsíc v úplňku, dostáváme životní energii i v noci a proto se špatně spí, lidé mají nadbytek energie i v noci. S přibývajícím měsícem nám roste životní energie, na jednu stranu překonáváme snáze překážky, ale na druhou stranu máme i více potřebu ulítávat na špatnostech (přibýváme na váze). S ubývajícím měsícem se stáváme mdlí a neenergičtí, spíš jen tak přežíváme, a ztrácíme chuť k jídlu.

Zaujímavé je, že hladina hormónov sa u človeka (najmä u žien?) mení s rovnakou periodicitou ako mesačné fázy. To nebude len náhoda. To by mohlo poukazovať na to, že všetky tie ukazovatele, čo môžu namerať vedci (napr. hormóny) sú len následok, nie príčina. Príčina zmien našich nálad a pocitov môže byť doslova vo hviezdach.

Detox, ďakujem veľmi pekne za osobné skúsenosti.
Už som bola x-krát načatá, že to proste teraz vzdám, keď sa tak musím trápiť. Lenže mám všetko skoro na deň prepočítané (akcie, výlety...) a tie časové sklzy mi do toho harmonogramu nepasujú Tak na seba tlačím.

Mirko, zaujímavé poznatky s tými fázami mesiaca. Malachov tiež radil zaradiť pôsty podľa mesiaca. Druhý a štvrtý kvartál je vraj vhodný, najviac dni akáše (či ako to nazýval).

Mám otázku - je veľký problém, keď si dám slabučký čaj? Stále ma v práci trasie od zimy, čaj ma aspoň na chvíľu zahreje.

Čaj je spíš věc osobního názoru. Někdo čaje odsuzuje, že do půstu nepatří, jiný drží půsty běžně s čajem. Já si myslím že čaj nevadí, pokud neobsahuje cukry (např. ovocný čaj by mohl vadit). Spíš ale bych byl pro bilinný čaj, protože tělo je při půstu citlivější a např. s kofeinem by mohlo mít problémy.

Ide o to, čo chceš.
Keď chceš mať pôst typu "voda a nič viac", tak potom čaj do tejto kategórie nespadá. (Logicky... )

Takže odpoveď na Tvoju otázku, či to je veľký problém... tak v tom prípade by to bol problém, lebo by si sa skrátka nevošla do kategórie "voda a nič viac".

Ale inak to nie je problém. Nie je pevná hranica, že "voda a nič viac" je super a pod tou hranicou je všetko úsilie márne. Je to kontinuum, je to spojité spektrum. Keď dokážeš pôstovať na čajoch, resp. čajovať na čajoch (keby sme si chceli slovo pôst rezervovať len na vodu), tak je to super. Určite je lepšie čajovať na čajoch než nečajovať vôbec, lebo "takto to nie je správne a správny je len pôst na vode". Čajovanie má svoje veľké pozitíva! Podobne ako liquidariánstvo (voda, čaje, ovocné šťavy) alebo raw.

Oblasť stravy vôbec nie je čierno-biela. Je to veľmi široká oblasť a je obrovské množstvo možností, ktoré sa dajú skúšať a ktoré vedú k veľmi pozitívnym výsledkom. Experimentovaniu sa medze nekladú.

Takže ak momentálne si vo fáze, že čajovanie Ti ide a pôstovanie (na vode) nejde, tak smelo pokračuj s čajmi. Pozitívne výsledky to bude mať aj tak. Ale, logicky, nebude to vodový pôst. Takže keď chceš vodový pôst, tak vtedy je čaj "problém". Keď chceš vodový pôst, tak je povolená len voda.

Čo sa týka stravy, tak tu nefunguje princíp "všetko alebo nič".
Napríklad: Keď sme všežravci a uvažujeme o vegánstve, tak je to dobrý prvý krok. Ale keď nedokážeme byť vegáni, lebo nám strašne chutia ryby a "nevieme bez nich žiť", ale iných živočíšnych produktov sa vieme vzdať, tak je určite lepšie jesť vegánsky plus ryby, než to neskúsiť vôbec a ostať všežravcom. Každý krôčik správnym smerom je super. A každý krôčik smerom k vegánstvu je krok správnym smerom. (Keď si nie sme istí, tak sa spýtajme všetkých tých kráv, oviec, kôz, prasiat, sliepok, ...)
To isté platí aj na iných úrovniach, napr. keď vegán uvažuje o pôstoch. Ale nejde mu pôstovať na vode, lebo mu je zima a čaje ho dokážu zahriať. Na čajoch by dokázal pár dní bez problémov byť. Tak potom nech čajuje pár dní, je to super. Lepšie než ani neskúsiť, lebo "to nie je ono". Kto definuje, čo je "ono"?

Nevidím problém dať si čaj. Ale ešte malý návrh: čo tak skúsiť teplú (horúcu) vodu? Ja si tak niekedy "dopomôžem" a potom mi čaj nechýba. Pripravím si to ako čaj, vychutnám si to ako čaj a... ono je to voda.

Presne takto som to robila v predchádzajúcich pôstoch. Lebo som načítala Pavlovu knihu a nadobudla som dojem, že všetko okrem destilky je zle. Vrátim sa teda k prevarenej teplej vode.
Mojim cieľom je uzdraviť telo. Výsledky boli možno skreslené, lebo som mala odbery po pôste a dá sa to kadejako ovplyvniť, ale aj tak by som ich už chcela mať v apríli v poriadku. Teraz som mala držať 15 dní, ale kvôli prerušeniu minulý týždeň, už to nestihnem. Tak som sa rozhodla, že lepších 10 aj s návratom, než 15 a nechať si na návrat len pár dní.
Budúci mesiac oddych a v marci ma čaká podľa kalendára 21ka. Rada by som ju zvládla kvôli tým testom, taký je môj cieľ.
Takže radšej nebudem dávať ani ten jeden čajový čaj denne teplú vodu zvládam.

No.. môj predošlý príspevok bol skôr o tom, že s takýmito závermi opatrne. Môžu človeka pripraviť o kopec pozitívnych skúseností, ktorými si neprejde, keď bude mať kritériá nastavené takto čierno-bielo.

Áno, ja som to tak aj pochopila. Len ma čakajú kontrolné odbery a veľmi by som chcela, aby to dopadlo dobre, tak mám pocit, že musím tlačiť na pílu...

Tak ja ťahám 8my deň a stále to ide ťažko. Je mi hrozná zima furt, pomáhajú len horúce kúpele, ale nemôžem ležať vo vani celý deň. Uvažujem, či by mi nejaká elektrická deka aspoň do postele pomohla. Dobre mi je teda ešte na horách, aj keď tam mrzne, ale hýbem sa, tak necítim takú zimu. Blbé je, že mi ubúda síl, tak sa už neviem ani rýchlo hýbať, zadýcham sa aj po schodoch na prvé poschodie.

Neviem, kedy a či niekedy dôjdem do stavu, čo spomínala detox - že by som mala radosť z pôstovania. Objavila som tento dar zázračného liečenia, tak ma nadchla predstava, že by som sa dala do poriadku. Ale je to skôr niečo za niečo - upriem si na čas jedlo, aby som sa vyliečila. Nejaké breatharianske nadšenie z nejedenia ma ešte nestretlo Skôr som zas vo fáze, keď sa moja myseľ zaoberá tým, čo si navarím a ako by som to všetko mohla vylepšiť. Rada by som sa na začiatok vzdala mäsových výrobkov, kiež by zelenina chutila ako klobása. Ja to vôbec neviem uvariť/dochutiť, tak mi to po pár dňoch lezie všetko hore krkom a zas skĺznem do starých zaužívaných koľají (varenia)...

Když je málo sil a zadýchávání, tak inzenzivněji zhluboka dýchej, to by mělo zlepšit.

Při půstu bývá nejen chladno, ale už se pak nechce do vody (sprchy) jenom z důvodu, že "ta voda je mokrá".

Toto si vystihla: niečo za niečo. Hej, keď to nejde hladko, tak je to niečo za niečo. Je to boj. A boj je vyčerpávajúci. O to viac, keď človek bojuje sám proti sebe. A v takomto boji ani nemôže vyhrať. Kto by bol víťaz a kto porazený v takomto boji?
Boj je vec sebakontroly a sebadisciplíny, a to sú veci nestále, premenlivé a neisté.
Nie div, že Ti ubúdajú sily.

Tak ale - ako si aj sama písala - je pre mňa lepšie robiť niečo pre zdravie, než nič
Prečítala som Pavlov manuál k pôstu a bola som celkom nadšená z toho, ako sa dajú prirodzene vyriešiť zdravotné problémy a tak pôstujem. Cieľ je jasný, vôľa myslím pevná, aj keď cesta neľahká, ale snažím sa. Podľa toho, čo som čítala, tieto stavy zažívajú mnohí pôstujúci.
Ako som už písala- nejaké prirodzené potreby znížiť jedlo, totálne zmeniť jedálniček alebo s nadšením celkom prestať jesť - ešte zjavne nie som pripravená. Už sa mi aj o hamburgeroch sníva

Dnes 10ty deň. Posledné 3-4 dni už to ide bez problémov. Hladná nie som, nevoľnosti ustali, len slintám nad každým jedlom, ktoré vidím. A mám pocit, že všetci okolo mňa od rána do večera len jedia!
Posledné 2 dni mám ale nejaké nové príznaky čistenia - hlieny vrchom-spodkom a dnes ráno som sa zobudila s totálne boľavým hrdlom a bolesťou dutín. Hrdlo však nemám nijak extra červené. Mala by som dnes večer štartovať regeneračnú fázu, len som si nie celkom istá, keď mám tieto príznaky.

Dá sa to aj nejak inak?

Čo?

Vieš čo, prišla som na dnešnej dlhej prechádzke horami na to, že vlastne radu nepotrebujem Každý človek má svoju cestu a toto je tá moja. Viem, že boli prvé dni pôstu náročné, ale nakoniec som to zvládla a som za to veľmi vďačná a spokojná sama so sebou. Bola to nová skúsenosť a ďalší pôst prinesie možno ďalšie nové skúsenosti. Verím, že keď ma prestane tlačiť hrozba zdravotných komplikácií a všetkého okolo, tak aj pôstovanie bude o inom.

Inak zistila som, že prvé dni, keď som bola taká nervná a uvrčaná bol retrográdny Merkúr. A do pôstovacej pohody som prešla niekedy okolo Novu. Žeby súvis?
Teším sa na návratovku!

Ešte jedna prosba pred tým, než dnešný deň zabalím:

Panda Mirek, presuň, prosím, túto našu diskusiu niekam inam. Napr. do "Psychika a duchovno" a môžeme to nazvať napr. "Ego a Osvietenie".
Niekto sa bude chcieť pozrieť, či niekto práve pôstuje a tu nájde takúto náročnú debatu.

Ďakujem.

ja som vám nechcela vchádzať do debaty so svojimi bežnými pôstarskými starosťami a uvažovala som, kde sa pýtať

Dnes mám druhý deň návratovky, včerajší som dala len na čerstvých šťavách a dnes som sa už tiež ráno nabalila. Mám taký problém - ochorela som, resp. asi sa mi vrátila choroba spred troch týždňov (ešte ako som začínala ten prvý trojdňový pokus). Už by som nabudúce asi skúsila potiahnuť dlhšie pôst, lebo príznaky začali už v 10ty deň, resp. tie hnusné hlieny z dutín mi odchádzali celý pôst, ale na ten desiaty deň sa to zhoršilo, pridala sa aj mierna bolesť, ktorá však po prechádzke odoznela a tak som štartovala večer klasicky pohárom mrkvovej šťavy. Je to tak v poriadku? Viem, že je mega dôležitá najmä táto regeneračná fáza a šťavy mi nateraz stačia. Ale chcela som už pridávať aj tuhú stravu, lebo pozajtra ma čaká výstup na horu a potrebovala by som nabrať čo najviac síl... ak by sa vrátili už počas šťavovania, tak by to bolo super, ale nemám s tým žiadne skúsenosti.

Měl jsem to nejspíš napsat rovnou do jiného téma, nebo vůbec .... Omlouvám se, nejspíš určitě bude vhodné to minimálně přesunout..... Nerad bych tu bral
prostor praktikujícím půstařům, gram správné praxe víc, než jen tuna samotné teorie....

To je špatně, počítat s větším fyzickým výkonem během návratovky. Chyba v plánování. Návratovka a obnovení sil se nedá moc urychlit, pokud na to nechceš doplatit zdravím.

Mirko, ono je to vlastne moja bežná prechádzka, na ktorú chodím 3x do týždňa - vrátane pôstu. Teda mám dve trasy, ktoré striedam a táto je kúsok namáhavejšia, než tá druhá. Vyleziem to, neprestávam ani pri pôstoch, len to nedám na jeden šup, ale predýchavam. A tak som dúfala, že sa to za tých pár dní zlepší, lebo teraz ideme oficiálne s partiou a zvyškom dediny

Aha tak to jo, znělo to zpočátku hrůzostrašněji.

Přesunuto sem, snad ok, už jsem to dlouho nedělal. viewtopic.php?f=11&t=751