Život je evolúcia.

Evolúcia ale nie je niečo čo “sa deje tam vonku” - po tisícročných krokoch. Evolúcia prebieha tu a teraz, deje sa v každej sekunde.
Nie sme len súčasťou evolúcie, my sami sme evolúcia.
Nie sme žiadni diváci, ale sme aktéri.

Preto je zákon premeny zákonom toho, ako prebieha evolúcia.
Znie: “Jediné, čo je stále, je premena!”

Sme v neustálej premene a žijeme premenou. Všetko, čo je, môže byť zmenené na to, čo má byť. Premena sa deje v súlade trojice:
uchovanie,
prepustenie a
obnovenie.

Realita je pripravená vziať na sebe akúkoľvek ľubovoľnú podobu a život čaká len na vaše príkazy.
Umenie “zmeniť život” je príkazom. Zmena sa deje, rovnako ako rieka proste plynie.
Žiadna ryba sa nemôže rozhodnúť, že bude plávať mimo rieku alebo rieku prehovorí, aby tiekla inokade. Rieka je jej živel. Bez rieky, prúdu a plynutia by ryba nebola rybou.

Premena je zase našim živlom!
Keď sa vzpierame zmene, zablokuje sa tok životnej energie, dochádza k problémom a krízam, chorobám a ťažkostiam.

Sme, (rovnako ako ryba vo vode), stvoritelia, pretože žijeme v zmene a zmenu vyvolávame.


Zmene sa bránime väčšinou tým, že nechceme niečo prepustiť, upíname sa na niečo, čo k nám už nepatrí.
Len si tým ale život zbytočne zaťažujeme, vláčime so sebou balast a nemôžeme nájsť “ľahkosť bytia”. Šťastie pociťujeme, len keď v tej ľahkosti bytia sme.

Pokoj a mier prichádza s prepustením.

Uvedomte si, že naše telo, každučká jeho bunka, sa neustále obnovuje. Prijímame potravu a energiu, každú noc sa obnovujeme, vylučujeme odpad a energie nižšieho radu. Ale aj keď po telesnej stránke nie som ten istý človek ako pred tromi rokmi, aj tak som si uchoval svoju osobnosť. Telesne sa neustále obnovujeme a aj tak zostávame tým, kým sme.
I naše telo podlieha zákonu “zachovania, prepustenia, obnovenia”.

Umenie niečo prepustiť predpokladá schopnosť identifikácie, aby sme tak “nevyliali s vaničkou aj dieťa”. Až vtedy keď sa dokážem s niečím identifikovať, viem, čo je treba zachovať a s ľahkým srdcom môžem prepustiť, čo ku mojej identite už nepatrí.
Otázka teda znie: Ako kto a v akej identite čo prepustím?

Mnoho ľudí sa identifikuje s vonkajším vlastníctvom, so svojim hmotným majetkom. Sami sú svojím majetkom. Čím viac sa ale identifikujeme so sebou samým, tým skôr sa môžeme vzdať vlastnenia, posadnutosti vlastniť, závislosti, podriadenosti, pút.
Potom spoznáme, že puto a väzba spočíva v strachu a neistote.
Ozaj voľný je ten, kto nič nepotrebuje a nie je na nič viazaný.

Práve väzba na peniaze a majetok je zreteľnou známkou neistoty. Môžeme vlastniť, čo budeme chcieť a aj tak sa nikdy nezbavíme neistoty, vnútornej prázdnoty, závislosti, túžby po ozajstnom živote. Budeme sa cítiť navždy polapení.

Neschopnosť niečo prepustiť a lipnutie na starých veciach je výrazom vedomia nedostatku.
Kto sa viaže na staré, má strach z nového. Nežije v hojnosti, v dôvere, že neustále môže vytvárať nové a lepšie. Isté je len to, čo bolo. Kto sa orientuje na istotu, ten sa orientuje na minulosť, tomu chýba dôvera v budúcnosť. Kto vidí všetko krásne už len v minulosti a nie v budúcnosti, ten starne.
Sám bude skoro prepustený životom.

Vedieť niečo prepustiť je výrazom vedomia blahobytu.
Stále prichádza niečo lepšie! Mám úplnú slobodu a môžem stvoriť čokoľvek chcem. Ale najskôr musím niečo prepustiť, vytvoriť vákuum, aby som životu uvoľnil miesto pre niečo nové.

Pokiaľ sme schopní identifikovať sa sami so sebou, sme oslobodení od akejkoľvek väzby, žijeme v bezbrehej dôvere, že všetko, čo sa nám prihodí, je vyznaním lásky od života. Ak sa identifikujeme sami so sebou, spoznali sme svoju jedinú istotu, zdroj svojho života, svojho bohatstva a svojho blahobytu.

Istota vlastnej identifikácie už nehľadá istoty vo vonkajšom svete.
Naopak: neistoty života sa stávajú životným elixírom, dobrodružstvom, výzvou.
Vystupujeme zo zóny pohodlnosti, riskujeme niečo nové, nečakané, nejaké prekvapenie, napríklad aj šokujúce.
Tak sa život stáva radosťou!

Prepustenie niečoho je úplne prirodzeným krokom v procese tvorenia.
Keď dáme životu príkaz, niečo si objednáme, je to ako s normálnou poštou. Musíme objednávku hodiť do schránky a poslať ju. Keď ju nepošleme, nedôjde!
Keď vložím šíp do tetivy luku, napnem ju a zamierim na cieľ, tak ju tiež musím pustiť, aby šíp mohol cieľ zasiahnuť.

Prepustiť niečo znamená dôverovať životu, že to, čo je objednané, sa skoro objaví.
Prepustenie je istý prejav dôvery životu.

Prepustiť niečo taktiež znamená, že je niečo vybavené a už nie je treba nič robiť. Ostáva už len byť na príjme a čakať na objednaný tovar.
Bez prepustenia nemôžem nič vytvoriť. Neschopnosť alebo neochota niečo prepustiť zo mňa robí obeť.
Len v procese prepustenia som stvoriteľ!


K najťažším kameňom v ruksaku minulosti patria:

- Strach a snaha kontrolovať

- Stres a boj

- Negatívne pocity ako:


sebaľútosť,
pocity viny,
nespravodlivosť,
zlosť,
pocity menejcennosti,
agresie,
choroba.

Negatívne myslenie ako:

pocity obetovanie sa,
sklamanie,
očakávanie,
egoizmus,
márnivosť,
závisť,
materializmus,
odsudzovanie,
predsudky,
problémy,
nečestnosť a klamstvo,
negatívne mienky o sebe.
Nesprávne návyky ako:

odkladanie vecí,
pôžitkárstvo,
nepozorný rozhovor,
chybné a bezmyšlienkovité objednávky od života,
bezcieľnosť.
Svojvôľa, (namiesto: Staň sa vôľa tvoja)


Všetko, čo je, môže byť zmenené v to, čo byť má. Zmena sa deje, keď odvrátim svoju pozornosť od toho, čo si neprajem a zameriam ju na to, čo má byť.

Problémy sa tak zmenia v šance, úlohy v riešenia, choroby v zdravie, nedostatok v hojnosť, chybné kroky v úspech, nespokojnosť v naplnenie, odlúčenie v jednotu, ego v identifikáciu so sebou samým. To, čo bolo doposiaľ, sa zmení v ideál a možnosť sa stane realitou.

Aj keď je nejaká situácia mimoriadne ťažká, alebo dokonca bezvýchodisková, môže byť v každom okamihu zmenená.

“Skutočnosti” sú len veci, ktoré raz boli nejako urobené, ale kedykoľvek môžu byť urobené inak. Realita je pripravená vziať na seba akúkoľvek požadovanú podobu. Život len čaká na vaše príkazy. Premena je spôsob, ako sa dá nakoniec vyhrať každá hra v živote, lebo bez ohľadu na to čo sa stane, všetko môže byť zmenené.

Premena vyžaduje jasne stanovený cieľ.
Než budem môcť niečo dosiahnuť, musím si stanoviť, čo to má byť. Až potom keď je známy cieľ, nájde sa cesta k nemu. Akonáhle poznám cieľ, mám už polovicu cesty vlastne za sebou.

Moja tvorivá sila plynie k tomu, na čo zameriam svoju pozornosť.
Väčšina ľudí zameriava svoju pozornosť stále len na ťažkosti a problémy života a vytvára si tak neustále nové. Akonáhle zameriame svoju pozornosť na to, čo má byť, začne sa to uskutočňovať.
Keď dokážete svoju pozornosť dostatočne dlho udržať zameranú na to, čo chcete, nemá život inú voľbu než to vytvoriť.

Premenou určujete tiež “náhodu”, lebo každému sa môže prihodiť len to, čo svojim spôsobom bytia k sebe pritiahol. Vaša zameraná pozornosť vytvára to, na čo ste ju zamerali a na čom ste ju udržovali.

Premena môže fungovať tiež na základe “trvalého príkazu”, keď si vytvoríte presvedčenie, že sa niečo určité stane zakaždým.
Tak si môžete napríklad zaistiť miesto na parkovanie, a tým pádom ho vždy a všade máte k dispozícii, pretože ste presvedčení, že ho vždy nájdete. Nie je potom nutné zakaždým znova stanovovať príčinu, deje sa to automaticky na základe vášho “trvalého príkazu”.

Permanentná zmena je vysoká škola premeny a znamená, že všetko nesúladné bude okamžite premenené v harmonické, a to v tom okamihu. Premena totiž nepotrebuje žiadny čas.
Zameriate svoju pozornosť na nejakú slabosť a v duchu z nej urobíte prednosť. Z krízy sa tak stane šanca, zo zámeru splnenie. Proste len imagináciou rozpustíte energetické pole toho, čo je nežiaduce a uvoľnenú energiu transformujete do svojho priania - tiež imagináciou. V tom okamihu začne prebiehať premena.

Než si vyberiete premenu môžete si s pomocou imaginácie vytvoriť rôzne “alternatívne budúcnosti” a vyskúšať si ich. Až vtedy sa rozhodnete, ktorá z budúcností prináša najlepšie splnenie vašich prianí, necháte zvolenú možnosť, aby sa tiež premenou prejavila.

Všetko, čo môžete zažiť vo vonkajšej realite, je možné rýchlejšie a ľahšie prežiť vo vnútornom svete a hlavne v “nulovom čase”. To znamená, že udalosti, ktoré potrebujú roky, môžem prežiť TERAZ a tým ich vyvolať.
To platí hlavne pre splnenie želaní, rôzne možnosti profesijného úspechu, majetku, peňazí či moci. Môže ísť ale o rôzne cesty, želania mať dieťa, rozvoj partnerstva alebo nejaký zámer.
S pomocou imaginácie sa môžem presadiť do okamihu splnenia tohto priania a vyskúšať si, či je to naozaj cieľ, ktorý za to stojí. Keď zistím, že áno, “vyvolám ho premenou do reality”.

Týmto spôsobom ale tiež môžem poznať a prežiť svoje ťažkosti, ktoré ma na ceste k nejakému cieľu čakajú, a premenou ich rozpustiť, skôr než vôbec môžu nastať.

Nakoniec sa môžem premeniť aj ja sám a tým premeniť aj celý svoj život.
Všetko “doterajšie” sa tak stane nedôležitým a to, čo naozaj platí, je “ešte nie”. To je moja šanca ako vyvolať do reality ideál nejakej veci a prežiť ako skutočnosť všetko, čo chcem.
To sa môže diať tak dlho, až raz už nebude čo premieňať, pretože sám budem žiť “v súlade so sebou” a stanem sa tak žijúcou príčinou pre svoj harmonický život.